Hodnotenie užívateľov:  / 0
StrašnýNajlepší 

 


Rozvoj turistiky v Nízkych Tatrách
úzko súvisí s výstavbou chát, objavením
a postupným sprístupňovaním jaskýň
(1921). Začiatky stavieb chát väčšinou súDom Horskej služby Čertovica
v 30-tych rokoch 20. storočia. Najstaršia
je chata pod Ďumbierom. Turistický klub
Zvolenskej župy ju začal stavať v prvých
rokoch 20. storočia, po roku 1918 ju zbúrali
a s novou výstavbou začali v roku
1924. Otvorili ju 9. septembra 1928 a dostala
pomenovanie chata gen. Dr. Milana
Rastislava Štefánika. Postupne postavili
chaty pod Chabencom, Veľkým bokom,
v Demänovskej doline pri Vrbickom plese, na Čertovici a Magurke. Takto už v 40-tych rokoch bol vytvorený solídny základ pre
návštevnosť pohoria.
Veľký rozvoj nastal po roku 1946, keď sa postupne realizovali plány v okolí Chopka
v Demänovskej doline. Roku 1949 Riaditeľstvo cestovného ruchu dalo do prevádzky prvý
úsek plánovaného lanovkového prepojenia sever – juh z Jasnej na Srdiečko. Keď začala
premávať sedačková lanovka
z Jasnej na Lukovú, návštevnosť
doliny sa rapídne zvýšila. Postupne
sa postavili veľké rekreačnéPohotovostný dom HS Závažná Poruba Opalisko
zariadenia v Demänovskej
doline, v Jánskej doline, zimné
strediská na Donovaloch, Opalisko
v Závažnej Porube, Javorovica
v Liptovskom Jáne, na
Čertovici a Liptovskej Tepličke.
Dnes Nízke Tatry ročne privítajútisícky návštevníkov a sú i dôležitým ekonomickým faktorom.
Obdobie 40-tych rokov môžeme označiť i za začiatok pokusov o organizovanú pomoc
pri úrazoch a záchrane návštevníkov. Musíme však predpokladať, že i pred týmto
obdobím sa v horách prihodili nešťastia, pretože obyvatelia podhorských dedín ťažili drevo,
pásli dobytok a ovce. Treba uvažovať, že vysoko v dolinách Boce a na Magurke sa už
v 16. storočí baníčilo. O nešťastiach niet však vierohodných dokladov.
Prechod hlavného hrebeňa Nízkych Tatier v lete i v zime patrí medzi významné športové
i krajinárske zážitky. Od Kráľovej hole po Donovaly na hrebeni je niekoľko možností
na prenocovanie: útulňa pod Andrejovou, zrub na Ramži, Čertovica, chata pod Ďumbierom,
Kamenná chata na Chopku a chata pod Chabencom. Pre zimné obdobie je hrebeň
vyznačený tyčami, ktoré dlhé roky udržovala a udržuje Horská služba.

História záchrannej činnosti v Nízkych Tatrách do roku 1954
Prvým písaným dokladom o nešťastí v Nízkych Tatrách je záznam v Spišskej kronike,
ktorá uvádza, že 5. augusta 1641 zamrzli na Kráľovej holi dvaja pastieri. V decembri
1872 vo Vyšnom Šulkove usmrtila lavína, ktorá sa uvoľnila z Borov, 5 drevorubačov
a dva páry koní. Akademický maliar Zolo Palugyay zahynul neznámym spôsobom roku
1931 v blízkosti chaty pod Ďumbierom. Ďalší je prípad študenta Jána Slávika, ktorý zahynul
pri výstupe na Ďumbier z Demänovskej doliny. Pri vynáške tovaru do chaty pod
Ďumbierom zahynul 18. januára 1941 nosič Adam Piatka. Pri výstupe na chatu pod
Veľkým bokom 24. marca 1944 za nepriaznivého počasia dvaja lyžiarski funkcionári zablúdili
a zamrzli. Až do roku 1953 záchranné práce v horách vykonávali zväčša chatári
a ich zamestnanci.
Klub slovenských turistov v Liptovskom Mikuláši už v roku 1943 sa zaoberal vytvorením
organizovanej zložky záchrany. Jeho predsedníctvo menovalo MUDr. IvanaBodického za veliteľa Horskej
záchrannej služby v Nízkych
Tatrách. Uskutočnili kontrolu
záchranného a zdravotného materiálu
na chatách a samaritánsky
kurz prvej pomoci pre chatárov
za spolupráce Červeného kríža.
Prelomovým rokom bol rok
1949, keď začalo na severných
svahoch Chopka masové lyžovanie.
Nahor sa už nevystupovalo
peši ako doposiaľ, sedačková lanovka
vyviezla za hodinu viac ako dvesto lyžiarov, čo bolo na tú dobu priekopníckym
činom. Preto sa na jar 1950 ustanovuje v Jasnej pre oblasť Nízke Tatry Veliteľstvo Horskej
zdravotnej záchrannej služby (HZZS). Náčelníkom bol známy športovec a lyžiar
MUDr. Ivan Štípala a tajomníkom nadšenec pre rozvoj turistiky, horolezectva a lyžovania,
funkcionár KSTL Alojz Lutonský a hospodárom J. Fiška. Bol to vlastne druhý krok
na vytvorenie organizácie, ktorá by mala na starosti záchranu v horách. Stalo sa tak
po vzore Vysokých Tatier, kde profesionálna Horská služba pracovala
už od roku 1950. V novembri 1951 za iniciatívy HZZS NT sa na
Mikulášskej chate uskutočnil prvý celoslovenský kurz, ktorý viedol
Ing. Vlado Šimo z Vysokých Tatier. Z tohto kurzu vyšla aj iniciatíva
na vytvorenie celoštátnej organizácie HS. V roku 1953 sa vytvára
po vzore Vysokých Tatier oblasť Nízke Tatry s náčelníkom Peterom
Droppom a terénnym pracovníkom Jánom Kresákom už na profesionálnom
základe. V štatistike nájdeme, že v zime 1953 bolo na zjazdových
tratiach na Chopku 55 úrazov, ošetrených bolo 165 návštevníkov, zriadených bolo
7 staníc prvej pomoci a 12 ohlasovní úrazov. V novembri na schôdzi oblasti bol zvolený
aj prvý oblastný výbor v zložení: predseda- Pavel Ferenčík, náčelník oblasti Peter Droppa,
členovia Igor Benko, Rastislav Rozbořil, MUDr. Jozef Čajka a Ján Kresák. V roku
1954 sa už vlastne pokračovalo v začatej práci. Došlo len k zmene, vo
funkcii náčelníka, Petera Droppu vystriedal Ján Kresák a za terénneho
pracovníka nastúpil Ľudovít Hrnčiar. V oblasti v tomto období už
pracovalo 35 dobrovoľných členov.
Ján Kresák prežil v Horskej službe ako náčelník 33 rokov a zaslúžil
sa veľkou mierou o vybudovanie organizácie, o jej technický rast,
o neustále zlepšovanie pracovných i životných podmienok profesionálnych
a dobrovoľných členov HS. Bol iniciátorom noviniek v záchrannej
technike, organizácii záchranných akcií. Pod jeho vedením sme odišli z troch miestností
švédskeho domku do moderného domu HS v Jasnej, do Strediska lavínovej prevencie, do
nového zrubu na Priehybe, do bytoviek na Starom Koliesku. Spolu s ním sme pripravovali zjazdové trate na najväčšie preteky na Chopku, spolu s ním sme získavali skúsenosti v alpských
zemiach, organizovali menšie expedície a vybudovali sme dobré meno a uznanie
pre HS nielen v Demänovskej doline ale na celom Slovensku. Zanechal za sebou veľkú
pamiatku a vzor obetavosti. Sme mu zo to povďační.

Najdôležitejšie udalosti vo vývoji HS NT sever v rokoch 1954 – 2004

Náčelníci: 1954 – 1986 Ján Kresák, 1957 Michal Král, 1986 – 1990 Tibor Kočtúch,
1990 – 1999 Jozef Böhmer, 1999 – 2003 RNDr. Ivan Račko
Predsedovia oblastí: 1954 – 1959 Pavel Ferenčík, 1959 – 1976 Ján Tomašovič,
1976 – 1986 Jaroslav Žuffa, 1986 – 2002 Karol Špánik, 2002 Michal Matoš, 2003 Pavel Ferenčík ml.

S rozvojom Demänovskej doliny je úzko spojený aj vývoj HS v našej oblasti. Postupne
sme museli zvládnuť náročné záchranné práce, vylepšovať pracovné podmienky profesionálnych
a dobrovoľných pracovníkov, starať sa o letné i zimné značenie turistických ciest,
o orientáciu a prevenciu. Za uplynulých 50 rokov sa udialo veľa udalostí významných
i menej dôležitých. Uvádzame chronologicky len tie najdôležitejšie.
8. marca 1956 sa odtrhla zo Žiarskej hole najväčšia lavína a zasypala v Kulichovom žľabe
vo Vajskovej doline zrub a 19 lesných robotníkov. Na záchranných prácach sa zúčastnilo
i skupina z NT sever. 16. mája
1959 sa uskutočnil slávnostný výkop
na stavbe domu HS v Jasnej. Stavba
bola zaradená do akcie Z s nákladom
1 152 384 Kčs. Dokončili
a otvorili sme ju 18. decembra 1963.
Veľká tragédia sa odohrala 29. júna
1960 v Jánskej doline pri výstupe do
chaty pod Ďumbierom, ktorá si vyžiadala
životy troch žiakov a učiteľa.
Na zľadovatenom teréne z Chopku
na Lukovú spadli piati lyžiari do Derešov
3. decembra 1961. Dvaja z nich pád neprežili. V Priehybskej mulde sa 10. decembra
uvoľnila lavína, ktorá zasypala zamestnanca lanových dráh Vlada Šupalu. Podarilo sa ho
nájsť až 6. mája 1963. Rozvoj návštevnosti východnej časti Nízkych Tatier si vyžadoval výstavbu objektu na Čertovici. Domec sme začali
stavať v roku 1965 a 1. septembra 1967 sme
ho dokončili a odovzdali do užívania. Pre úsek
Čertovica bol prijatý aj profesionálny pracovník
V tom istom roku sme začali stavať aj záchytný
zrub na Andrejcovej pod Kráľovou hoľou. V októbri
bol ukončený a turisti, ktorí prechádzali
hrebeň, mali možnosť prenocovať alebo sa kde
uchýliť v prípade zlého počasia. Vo februári roku
1969 lavína na Holičnej zasypala troch lyžiarov.
Bola z toho veľká celoslovenská pátracia a hľadacia akcia, ktorá viedla za sťažených poveternostných
podmienok len k tomu, že sa postupne našli mŕtve telá. Pri hľadaní a doprave
bol prvýkrát použitý vrtuľník. O rok neskoršie, 14. marca 1970, v Ďurkovej nad
Magurkou si štyria lyžiari uvoľnili
lavínu a traja z nich v nej zahynuli.
Posledného z nich sme našli až 9.
júna. V roku 1972 sme pre našich
členov a v ďalších ročníkoch aj pre
záujemcov z iných oblastí, zorganizovali
skialpinistický pretek Chopok
– sedlo Poľany – Mikulášska
chata. Uskutočnilo sa sedem ročníkov.
Pre pozorovanie snehu a lavín,
ktoré sme začali uskutočňovať od
roku 1963, sme 28. novembra dokončili
prístavbu k domu HS v Jasnej – Stanicu lavínovej prevencie a 9. decembra 1972
ju predseda ČSZTV prof. Dr. Vladimír Černušák odovzdal do užívania. V roku 1973
sme v Liptovskom Mikuláši, Ružomberku a v Bratislave nainštalovali výstavu, v ktorej
sme verejnosti predstavili našu prácu. V roku 1974 50 členov HS pracovalo na príprave
a zabezpečení Majstrovstiev Európy juniorov
v zjazdovom lyžovaní. V Jasnej pri dome HS sa
dobudovala pristávacia plocha pre vrtuľník a 15.
decembra 1974 bol skolaudovaný v stredisku
Opalisko dom pre užívanie HS.
22. mája 1976 bola II. oblastná konferencia,
ktorá zvolila nový oblastný výbor v tomto zložení:
Jaroslav Žuffa -predseda, členovia- Ján Tomašovič,
Pavel Ferenčík, Rastislav Rozbořil, Ivan
Piaček, Ján Kresák, Daniel Račko, PhMr. Ivan
Goll, Karol Špánik, MUDr. Jozef Čajka, Ing. Dušan
Hollý, Igor Benko, Pavol Hvorka, Ing. Vladimír Droppa a Ing. Ivan Rázus. Významnou udalosťou pre profesionálnych pracovníkov
bolo dokončenie bytového domu HS. Presťahovali sa do nových bytov v septembri 1978.
V roku 1983 sme oslávili 30 rokov záchranných prác. Pokiaľ v roku 1953 bolo v oblasti
30 dobrovoľných členov, v roku 1983 nás bolo už 113. V roku 1953 sme vlastne nemali
nijaký majetok a v roku 1983 predstavovala jeho hodnota 9 mil. Kčs. Za 30 rokov sme zasahovali
3178 krát, z toho bolo 1404 ťažkých úrazov, 1746 ľahkých úrazov, 29 smrteľných
prípadov a 68 pátraní. Vo februári 1985 lavína zasypala v Štiavnici v Jánskej doline troch
skialpinistov. Všetci v lavíne zahynuli. Do dôchodku odchádza v roku 1986 po 33 ročnej
práci vo funkcii náčelníka oblasti Ján Kresák. Na jeho miesto nastupuje Tibor Kočtúch,
náčelníkom bol do roku 1990.
Podrobne celé obdobie rokov 1953-1986 spracoval Ján Kresák s kolektívom spolupracovníkov
v knihe HS Nízke Tatry Jasná, ktorú vydal za pomoci sponzorov roku 1995.
Obdobie nasledujúcich rokov prinieslo tieto udalosti a zmeny. Oblastný výbor od roku
1986 pracoval v tomto zložení: Karol Špánik -predseda, členovia- Tibor Kočtúch, Jozef
Böhmer, Pavel Elíz, MUDr. Milan Krajči, Peter Fedor -metodik, Miroslav Gerik, Peter Garaj,
Vlado Dzúrik, Ivan Kováč. V NTS sme mali 86 dobrovoľných členov, 9 profesionálnych
pracovníkov, 4 pracovníkov SLP a 8 čakateľov. V roku 1990 došlo k zmene funkcie náčelníka.
Tibora Kočtúcha vymieňa Jozef Böhmer. Náčelníkom bol do roku 1999. Rozvoj lyžovania
a turistiky v oblasti Kráľovej hole nás prinútil pripraviť podmienky pre vytvorenie
okrsku v Liptovskej Tepličke. Od roku 1994 ho viedol Stanislav Ovsiak. V tomto roku sa
zmenil aj OV. Predsedom zostáva Karol Špánik, zástupcom náčelník Jozef Böhmer, vedúci
okrskov, Čertovica- Vlado Dzúrik, Opalisko- Ivan Kováč, Liptovská Teplička- Stanislav
Ovsiak, SLP- Ing. Ján Peťo, Miroslav Gerik – organizačný pracovník, MUDr. Milan Krajči
-zdravotná komisia, Peter Fedor -metodik, Peter Garaj a MUDr. Gustáv Zatkalík. Jasnú
organizačne viedli predseda OV a náčelník. V roku 1996 bola uzatvorená zmluva s Jaskyniarskou
záchrannou službou a jej členovia boli začlenení do našej oblasti.
V marci roku 1997 bola naša oblasť poverená zorganizovať Medzinárodné preteky Horskej
služby. Z príležitosti 35. výročia
otvorenia domu HS v Jasnej (18.
december 1963) sme zorganizovali
slávnostné zasadnutie a výstavu
spolu s jaskyniarmi o činnosti
v Múzeu slovenského krasu (1968).
Autormi výstavy boli Karol Špánik
a RNDr. Pavel Mitter. V tomto roku
sme sa rozlúčili s Alojzom Lutonským,
ktorý bol jedným zo zakladateľov
HS v Jasnej a Jaroslavom Žuffom,
bývalým predsedom OV. V roku
1998 sme urobili prípravy na nové značkované chodníky v okrsku Teplička a zaoberali sme
sa organizačným a odborným zabezpečením Svetovej univerziády, ktorej zjazdárska časť sa uskutočnila v Jasnej. V roku 1999 do funkcie náčelníka nastúpil RNDr. Ivan Račko. Vytvoril
sa samostatný okrsok Jasná aj organizačne. Predsedom okrsku bol zvolený Dušan Antol. 10.
októbra 2000 zomrel bývalý náčelník Ján Kresák. Rozlúčili sme sa aj s najstaršími členmi Vilom
Benkom, Jánom Ošvaldom a Ondrejom Cibákom. Previedli sme kontrolu a najnutnejšie
opravy na útulni na Andrejcovej, aby mohla plniť svoju úlohu. Zorganizovali sme verejné
lyžiarske preteky Rýchla lyža vo voľnom zjazde na turistickej zjazdovke. V roku 2001 zomrel
1. marca PhMr. Ivan Goll a 30. októbra Ivan Tomašovič, bývalý predseda OV. Na výročnej
členskej schôdzi 22. a 28. novembra 2002 bol za predsedu oblasti zvolený Michal Matoš.
Došlo aj ku zmene vedenia v okrsku Opalisko, Ivana Kováča nahradil Ing. Igor Kováč
a v Jasnej Dušana Antola MUDr. Gustáv Zatkalík. Od 1. januára 2003 profesionálni pracovníci
vytvárajú podľa zákona Horskú záchrannú službu a organizačne sú začlenení pod Ministerstvo
vnútra. Michal Matoš po menovaní na základe konkurzu za náčelníka sa vzdáva
funkcie predsedu OV a na mimoriadnej členskej schôdzi bol za predsedu oblasti zvolený
Pavel Ferenčík mladší. Oblastný výbor pod jeho vedením pracuje v tomto zložení: vedúci
okrskov Jasná- MUDr. Gustáv Zatkalík, Čertovica- Vladimír Dzúrik, Opalisko- Ing. Igor
Kováč, Liptovská Teplička- Stanislav Ovsiak, MUDr. Miroslav Kováč -zdravotná komisia,
Tibor Kočtúch -školiace stredisko, Peter Garaj hospodár a metodik a Michal Matoš.
V zamestnaní profesionálneho člena HS sa v NTS od roku 1953 vystriedalo 29 pracovníkov:
Peter Droppa 1953-1954, Ján Kresák 1953-1986, Ľudovít Hrnčiar 1954-1955,
Vojtech Rázus 1955-1960, Michal Kráľ 1957-1958, Ondrej Fogel 1958-1960, Tibor Molnár
1960-1963, Marián Maťuga 1960-1963, Karol Špánik 1963-1967, Peter Ftorek 1963-1971,
Ján Mravec 1963-1967, Vladimír Hrivňák 1964-1966, Roman Mach 1965-1968, Dušan
Jágerský 1965-1969, Ladislav Švorc 1966-1967, Pavol Mlynár 1966-1967, Ivan Kováč 1967-
1971, Daniel Račko 1967-1999, Ján Dzuroška 1967-1969, Zdeno Sedláček 1969-1976, Ján
Weiner 1971-1978, Pavol Hvorka 1971-1990, Ivan Herchl 1974-1977, Jozef Veverica 1978-
2003, Milan Iľanovský 1978-1999, Miroslav Gerik 1982-1999, Tibor Kočtúch 1986-1992,
Ivan Račko 1999-2002, Martin Kupčo 2000-2002. V roku 2002 pracovali v HS ako profesionálni pracovníci s nástupom od roku: Jozef Böhmer 1970, Peter Fedor 1969, Peter Garaj
1989, Martin Kupčo 2000, Michal Matoš 1997, Peter Matoš 1991, Ivan Račko 1999, Peter
Staroň 2001, Milan Tatarka 1972, Jozef Veverica 1978.
Oblasť má v súčasnosti 71 dobrovoľných členov, 14 čakateľov, 6 čestných členov, 5 lekárov
dobrovoľných členov a 30 členov Klubu seniorov HS. Predsedom klubu je Václav
Dobeš. Podľa dostupných štatistík za roky 1954-2003 bolo 4450 ťažkých úrazov, 4609 ľahkých
úrazov, pátracích akcií 276, iných prípadov 138 a smrteľných zranení 76. Celkove HS
zasahovala 9549 krát.